Slovenská rádia vnímají regulaci jako přísnou

Regulácia rádií na Slovensku má oproti Česku niekoľko rozdielov. Ako už zhrnul náš web, na Slovensku platí napríklad to, že jeden vlastník môže prevádzkovať iba jedno celoplošné rádio. S ďalšími stanicami môže ísť maximálne na internet, nie do terestriálu. Zákonodarcovia toto opatrenie vysvetľujú ako „zabezpečenie plurality informácií“, no výsledkom je v niektorých prípadoch zastieranie skutočného vlastníka. Na rozdiel od Česka platia aj kvóty na domácu hudbu.

Šéf Expresu: Neodôvodnene prísna regulácia reklamy

Tieto dva problémy – teda nemožnosť prevádzkovať viac staníc a hudobné kvóty – najčastejšie spomínali aj šéfovia najväčších rozhlasových staníc, s ktorými MediaGuru.cz spravilo minulý rok sériu rozhovorov. A pridávajú aj tretí: regulácia reklamy. Podľa šéfa najpočúvanejšieho rádia Expres Ivana Antalu je neodôvodnene prísna. "Prísna regulácia napríklad v oblasti sponzoringu nemá žiadne legálne opodstatnenie, nechráni spotrebiteľov, zväzuje ruky rádiám a ich klienti dávajú potom prednosť iným mediatypom. Neprimerane prísna regulácia reklamy tak likviduje rozhlasový trh," myslí si Antala. Tvrdí tiež, že licenčná rada začala túto právnu úpravu vykladať reštriktívne.

Antala pri svojom tvrdení o prísnych slovenských zákonoch argumentuje tým, že napríklad Európska únia reklamu v rádiu až na isté sektorové výnimky nereguluje. Na rozdiel od televízie. "Neexistuje medzinárodná úprava či smernica EÚ rozhlasového vysielania," potvrdzuje aj riaditeľ Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu Ľuboš Kukliš s tým, že legislatívu si nastavujú krajiny samotné. "U nás majú televízia a rozhlas podobné pravidlá, čo sa týka napríklad reklamy." Podľa neho by sa dalo teoreticky rozmýšľať nad tým rozdeliť to, keby sa uvažovalo o uvoľnení obsahovej regulácie.

Ministerstvo kultúry, ktoré má nad rozhlasovou legislatívou záštitu, považuje celkovo mieru regulácie rozhlasového vysielania na Slovensku za optimálnu, podľa slov hovorcu ministerstva predstavuje európsky štandard. Rovnako súčasnú reguláciu reklamy a sponzoringu považujú "v zásade za optimálnu". "Nie je však vylúčené, že sa bude v rámci rekodifikácie prehodnocovať," tvrdí hovorca.

Zmeny od roku 2019

Ministerstvo kultúry tvrdí, že plánuje "zásadné legislatívne zmeny" v oblasti vysielania, či už rozhlasového alebo televízneho. Od februára funguje pracovná skupina, ktorá diskutuje o možných zmenách legislatívy, a podľa hovorcu by mala pripraviť rozsiahlu rekodifikáciu, či už kvôli európskej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, ale aj aby komplexne riešila problémy domácich subjektov. "V rámci týchto legislatívnych zmien sa bude pracovná skupina zaoberať aj problematikou rozhlasového vysielania, a to aj s ohľadom na plánovaný prechod na digitálne rozhlasové vysielanie," uvádza hovorca. Členom skupiny sú aj zástupcovia Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska (ANRTS).

Novú legislatívu možno podľa ministerstva očakávať v roku 2019, presne to bude závisieť od toho, kedy únia zreviduje smernicu.

Kvóty sa nezmenia

Čo však ministerstvo neplánuje meniť, sú kvóty stanovujúce podiel slovenskej hudby. Hovorca nám potvrdil, že to v súčasnosti nezvažuje.

Súkromné rádiá majú presne opačný názor, podľa generálneho riaditeľa Expresu sú hudobné kvóty "nezmyselné".

A licenčná rada aj keď býva prizývaná do procesu vzniku novej legislatívy, v tomto prípade vznikala bez nej. Viac o hudobných kvótach.

Vlastníctvo viacerých rádií otvorené

Otvorenou témou je legislatíva, ktorá zakazuje jednému hráčovi prevádzkovať viac než jedno celoštátne rádio. "Kedysi to možno vecne dávalo zmysel, teraz už o tom nie sme presvedčení. Aj predchádzajúci predseda rady Miloš Mistrík o tom viackrát hovoril,  že ak je takáto vec, ktorá môže pomôcť rozhlasovému trhu, mala by sa povoliť," hovorí Ľuboš Kukliš z licenčnej rady.

Prax je taká, že aj keď všetky rádiá zákon formálne dodržujú, na trhu sa vyformovala skupina, ktorá okrem predaja reklamy pre viacero staníc dodáva aj ďalšie služby a zamestnáva napríklad manažérov, ktorí rozhodujú o programovej profilácii jednotlivých staníc. Rada pre vysielanie a retransmisiu môže podľa Kukliša skúmať prepojenia do prvej vlastníckej línie a ďalej už nie. Myslí si, že zistiť reálne prepojenia by mohla iba tak, keby mala právomoc ísť do účtovníctva a vidieť finančné toky - inak to vie skutočný majiteľ skryť. Ak by mala Rada skúmať hlbšie prepojenia bez takejto právomoci, obáva sa, že by sa situácia ešte viac zneprehľadnila a ani verejnosť by v konečnom dôsledku nemusela vedieť, kto je v pozadí staníc.

Komerčné rádiá by chceli úpravu vlastníctvo zliberalizovať: "V súčasnosti toto obmedzenie nechráni vôbec žiaden záujem štátu, naopak je to prekážka vo vývoji trhu, zabraňuje to možnosti rozširovania služieb, väčšej diverzifikácii služieb, v zásade núti k obchádzaniu tohto zákazu," hovorí Antala z Expresu.

Ministerstvo pripúšťa zmeny a avizuje, že témou problematiky koncentrácie médií sa bude zaoberať aj v rámci spomínanej rekodifikácie mediálnych služieb aj v kontexte prechodu na digitálne vysielanie. "Určite však chceme zabrániť právnemu stavu, ktorý by mohol ohroziť existenciu malých rozhlasových vysielateľov," dodáva hovorca.

Zmeny pre digitalizáciu

Isté zmeny slovenskej legislatívy teda môžu nastať, pričom to môže závisieť aj od vyjednávacej pozície, akú budú mať stanice pri debatách o digitalizácii. Proces však na Slovensku zaostáva napríklad za Českom.

Samotné ministerstvo v nedávnej minulosti rozhlasovú legislatívu nezmierňovalo, skôr naopak sprísňovalo napríklad hudobnými kvótami. Rádiá si sťažujú na zatvorené dvere, Ivan Antala zo strany ministerstva zatiaľ nevidí pochopenie pre ich výhrady. Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhoduje v intenciách zákona. Šéf jej kancelárie by privítal štúdie určujúce, čo zmena legislatívy spraví s trhom. "U nás je problém, že keď vzniká legislatíva v mediálnej oblasti, nerobia sa žiadne prieskumy a vhľad do toho, ako trh funguje, je minimálny," myslí si Ľuboš Kukliš.