Časopis Téma na konci října startuje na Slovensku

Renáta Klačanská, foto: Terea Barčáková

Po 15 rokoch odišla zo šéfredaktorskej pozície v slovenskom Ringier Axel Springeri a prijala ponuku slovenskej Mafry. Stala sa riaditeľkou obsahu celej Mafry Slovakia – čo je post, ktorý v minulosti zastával Ivan Hamšík. V rozhovore pre MediaGuru hovorí Renáta Klačanská aj o tom, ako bude lokalizovať koncept českého časopisu Téma na slovenskom trhu.

V mediálnej brandži je toho veľmi málo nemenného. Ale vy a Život, to bolo takmer až dané. Boli ste tam dlhé roky…

Presne 15 rokov na deň…

Prečo ste sa rozhodli zo Života odísť?

Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. Veľmi som to zvažovala, ale 15 rokov je 15 rokov. Každý, kto v brandži robí, si to vie predstaviť. Mám pocit, že som tomu produktu, ktorý som mala a stále mám veľmi rada, dala všetko, čo som mu dať mohla. Odchádzala som v dobrom a snažila sa pripraviť všetko tak, aby nevznikli žiadne problémy a prechod bol plynulý. Ani neviem, či čitateľ zaregistroval, že sa zmenil šéfredaktor. Skôr si myslím, že nie.

Dajú sa priamo pomenovať dôvody vášho odchodu, alebo najväčšiu úlohu zohralo práve to, že ste tam boli tak dlho?

Moje rozhodnutie dozrievalo dlhšie. Úprimne povedané, nikdy by som neverila, že 15 rokov budem šéfredaktorkou Života. Som na to primerane hrdá a neskromne si myslím, že som to robila dobre a aj z finančného hľadiska si titul stále vedie dobre. Možno zohralo rolu aj to, koľko zmien je človek ochotný prijať v priebehu tých rokov – personálnych, organizačných… Tie sa nutne musia diať, ale niekedy dôjdete na koniec cesty, keď už tomu nemáte čo dať.

Ktoré boli najťažšie okamihy za tých 15 rokov?

Prepúšťanie ľudí. Súčasťou práce každého vedúceho pracovníka je znášať stresy, s tým nemám problém, ale ľudsky je to veľmi ťažká situácia. Teraz hovoríme o tom, keď sa musí prepúšťať – nie kvôli tomu, že niekto neodvádza prácu, ktorá sa očakáva – to je iný prípad. Ale je to príšerné v situáciách, keď treba znižovať stavy z rôznych iných dôvodov a vy máte nájsť kľúč, ktorý povie „vy, vy a vy odchádzate“ – nie preto, že by ste neboli dobrí, šikovní, ale jednoducho preto, že som podľa nejakých kritérií musela rozhodnúť. To bolo najťažšie.

A možno naopak najlepšie?

Úplne najlepšie na tom celom boli opäť ľudia. Bez ľudí sa nehnete. Keď je dobrý tím a veci fungujú, to je to najlepšie, čo sa vám ako šéfovi môže podariť. Snažím sa byť spravodlivá. Možno prísna, ale spravodlivá.

Čiže najväčší úspech bol tím, ktorý ste mali?

Osobne za najväčší úspech považujem ľudí, čo so mnou pracovali. A za úspech smerom k majiteľom samotný produkt, ktorý má byť funkčný a zarábajúci. Úspechom celého tímu bol Život ako dlhodobo druhý najvýnosnejší obsahový produkt vydavateľstva [Ringier Axel Springer Slovakia] hneď po denníku Nový Čas. To je dobrý úspech, nie?

Myslíte si, že tradičné časopisy ako Život a Eurotelevízia, ktorej ste šéfovali predtým, majú budúcnosť?

Samozrejme, že majú. Životu aj Eurotelevízii sa darí. Predaje idú dole, to je jasná vec, ale stále sú veľmi vysoko. Chcela by som ten Život vlastniť (smiech). Tradičná značka je fantastický benefit, s ktorým sa dá pracovať. Lebo kým sa nová značka etabluje na trhu, trvá to. Tradičná neznamená, že je stará a bez budúcnosti. Čitatelia starnú, ale zároveň so sebou ťahajú novú generáciu. Navyše generácia dnešných päťdesiatnikov je iná ako v minulosti. Dnes sú to ľudia životaschopní, fungujúci aj na online, plní energie, mnohí nemajú finančné problémy, cestujú. Dorástla generácia, ktorá je zaujímavá aj pre inzertných partnerov, podobne ako v západnej Európe. Tak, ako sa predlžuje priemerný vek dožitia, menia sa aj cieľové skupiny.

Nechceli ste po dlhých rokoch na šéfredaktorských stoličkách v Eurotelevízii a Živote možno nechať printovú brandžu tak? V minulosti ste moderovali televízne politické diskusie, váš záber je široký…

To bolo jedno veľmi zaujímavé obdobie, kedy som robila vlastne tri veci naraz: Eurotelevíziu, v ktorej som nebola dlho a išlo o prechodné obdobie, kým sa nenašla veľmi šikovná šéfredaktorka Elena Slováková, zároveň som moderovala v úplných začiatkoch televízie Joj politickú diskusiu Sedmička a potom sa mi niekde v strede k tomu pridal Život. Bolo to extrémne zaujímavé aj v televízii Joj. Ale osem mesiacov som každú sobotu sadla po práci v Bratislave na lietadlo, išla do Košíc, tam odmoderovala, v nedeľu sa vracala nazad, v pondelok do práce… Keď som si mala vybrať medzi tým, či zostanem v televízii alebo pracovať s písmenkami, moje rozhodnutie bolo úplne bezproblémové: milujem písmenká zo srdca, som aj vášnivý čitateľ. A keď máte niečo rád, tak nemáte problém. Jednoznačne.

Čiže viac ako televíziu?

Stopercentne.

Renáta Klačanská, foto: Tereza Barčáková

Zo Života ste teraz prešli do Mafry Slovakia, kde ste sa stali riaditeľkou obsahu celého vydavateľstva. Prečo ste sa rozhodli pre Mafru?

Neodišla som z Ringieru kvôli tomu, že by som mala niečo vyhliadnuté – rozhodne nie. Jednoducho som mala pocit, že to zabalím do ružovej mašličky, odovzdám, poprajem zo srdca všetko dobré… a následne som dostávala ponuky. Ponuka prišla aj z Mafry. Zaujalo ma práve to, že idú vzniknúť dva nové projekty. S tým je spojené isté dobrodružstvo.

Tie dva nové tituly sú Čarovné Slovensko a Téma. Tak začnime Témou, ktorá vzniká podľa českého formátu a kde budete šéfredaktorkou. Šéf slovenskej Mafry Vladimír Mužík v rozhovore pre náš web povedal, že očakáva 10-15 tisícový predaj. Aké sú vaše plány s Témou, aký časopis chcete vybudovať?

Česká Téma si prešla za tri roky istým vývojom. Vyvinula sa správnym smerom a to, že sa v Česku stala najpredávanejším titulom v segmente, má svoju vnútornú logiku. Keď som ten časopis čítala, ako milovník písmeniek si hovorím wow, dobre som si počítala. Je pre mňa ohromne zaujímavá výzva urobiť niečo podobné na Slovensku. Bude to v tom najlepšom československý projekt, časť českých rozhovorov zaujímavých pre našich čitateľov ponúkneme aj v slovenskej verzii. Samozrejme, väčšinou to bude o slovenskom prostredí. Ale napríklad rozhovor s českým profesorom a odborníkom na neurochirurgiu  je vec, ktorá je všeobecne platná a môže byť pre nášho čitateľa zaujímavá.

Slovenská redakcia má mať okolo päť ľudí, kto v nej bude?

Keď som prijala túto ponuku, oslovila som tých, o ktorých som presvedčená, že by ich to rovnako mohlo zaujať a sú tí správni ľudia na správnych miestach. V redakcii je Roberta Karpinská, Dan Himič, Katarína Abeille a Richard Filipko [všetci doteraz písali pre Život, pozn. red.] – to je kostra redakcie. Pani Karpinská zároveň prijala ponuku na vedenie mesačníka Čarovné Slovensko, takže predpokladám, že aj pre ňu to bola zaujímavá výzva.

Máte know how z Česka. Čo z neho si z zoberiete? Čo sú tie ingrediencie, ktoré fungujú v Česku a chcete ich preniesť na Slovensko?

Vyplynulo nám, že Téma istým spôsobom kopíruje nálady v spoločnosti a tie sú rovnaké nielen krížom cez Slovensko a Česko, ale cez celú modernú Európu. Ľudia sú unavení z večného prebytku informácií o politikoch a politike, negatívnych informácií. Je záujem o časopis, ktorý ponúka úplne iný pohľad na vec. To znamená, že ak sa politika objaví, tak možno v priebehu rozhovoru napríklad s maliarom, ktorý má svoj politický názor a niečo mu prekáža. Ale v zásade v časopise nebude politika. Časopis je postavený na tom, že ponúka veľké – naozaj veľké –  rozhovory s ľuďmi, ktorí sú niečím zaujímaví, od lekárov, špičkových vedcov po potápačov. Dobre urobený rozhovor je báječná vec. Ako keď s niekým idete na kávu, porozprávate sa a odídete domov s dobrým pocitom – buď z toho, že ste stretli dobrého človeka, alebo že ste sa niečo zaujímavé dozvedeli. Čitateľ bude mať možnosť s respondentom sa oboznámiť skutočne do hĺbky, nebude to useknuté po troch stranách.

Hovorili vám kolegovia z Česka, aké témy najlepšie fungovali?

Áno, mám veľmi presnú predstavu, čo asi funguje. Pointa je – a týmto spôsobom budeme časopis aj propagovať – že neriešime horoskopy, neriešime politiku, hromadu vecí ten časopis nerieši, ale riešime vaše témy – také, čo si myslíme, že ľudí zaujímajú.

Predpokladám, že cieľová skupina bude rovnaká ako v Česku, nebudete posúvať titul niekde inde…

Áno, 25+. Nie je dôvod objavovať Ameriku, keď už objavená bola.

Na Slovensku priamo v danom segmente nie je nič. Komu chcete zobrať čitateľov, kto si vás bude kupovať?

I keď by som vám ako profesionál mohla povedať, komu pravdepodobne zoberieme čitateľov, príde mi to nefér predikovať. Preto nebudem hovoriť, komu asi zoberieme čitateľov. Možno po ňom siahnu aj takí, čo by normálne nečítali. Uvidíme.

Len aby neprišli zo Života…

Ako vravím, uvidíme.

Ďalší nový titul v portfóliu slovenskej Mafry bude Čarovné Slovensko. Kým v Téme budete šéfredaktorka, čo bude vaša úloha v Čarovnom Slovensku?

Keďže som riaditeľka obsahu vydavateľstva, tak mám nepovedala by som dozor, to nie je správny výraz, ale mám z istého odstupu pomáhať šéfredaktorom titulov držať správny smer, v prípade problémov pomáhať s hľadaním riešení. Čarovné Slovensko má svoju šéfredaktorku a tá má presnú predstavu o tom, ako by malo vyzerať. Čarovné Slovensko reaguje na trend znova objavovať svoju krajinu. Zvyšuje sa počet ľudí, nielen na Slovensku, ale aj v Česku a vôbec v rámci Európy, ktorí objavujú vlastnú krajinu formou cestovania. Je čo objavovať aj na Slovensku. Máme tu hromady kreatívnych ľudí, ktorí majú čo povedať a robia báječné veci. Máme fantastickú prírodu. Bude to krásny a zároveň praktický sprievodca po slovenskej krajine a ľuďoch.

V akom segmente?

Opäť z nášho pohľadu 25+. Všetci ľudia, ktorí majú záujem o bližšie informácie o vlastnej krajine. Predpokladáme, že ako pri väčšine časopisov skôr po ňom siahnu ženy, ale som presvedčená, že keď to bude dobre nastavené, bez debaty si v tom nájdu svoje aj chlapi.

V tomto prípade bude vyššia aj cena, pôjde o prémiovejší titul?

Áno, Čarovné Slovensko bude stáť 3,9 eura. Téma 1,19 eura. Prvá Téma príde na trh 27. októbra a 16.-17. novembra prvé Čarovné Slovensko.

Ako riaditeľka obsahu zastrešujete kompletne obsah Mafry vrátane Hospodárskych novín?

Keď ste povedali zastrešovať, tak áno, môžeme  použiť tento výraz. Výkonný riaditeľ Vladimír Mužík samozrejme očakáva, že budem spolupracovať aj so šéfredaktorkou HN Marcelou Šimkovou a jej tímom, je veľmi šikovná.

Mafra sa spája s menom Andreja Babiša. Neobávate sa ako šéfka obsahu prípadných problémov s tým súvisiacich? Alebo že vás budú škatuľkovať?

Jasné, že mi to prebehlo hlavou, pokojne to napíšte. Komu by neprebehlo. Ale ja mám na rozmýšľanie vlastnú hlavu, nepotrebujem na to hlavu pána Babiša. A keby boli nejaké problémy? Zatiaľ som sa so žiadnym problémom nestretla. Po všetkých životných skúsenostiach mám heslo, ktoré sa osvedčilo: nesťahujme gate, keď brod je ešte ďaleko. Načo si teraz budem vymýšľať, ako budem prípadne riešiť nejaký prípadný problém, ktorý by mohol nastať? To budem riešiť potom, teraz o tom vôbec nerozmýšľam. Ja pána Babiša osobne nepoznám, z môjho pohľadu je to štandardný zahraničný vlastník tohto vydavateľstva tak, ako bol pre mňa pán Ringier, čo tiež je teda fyzická osoba, alebo ako boli majitelia v Spoločnosti 7 Plus. Šéfredaktori alebo ľudia, ktorí robia s novinami, musia mať vnútornú integritu, aby vedeli odhadnúť, čo je a čo nie je pre nich akceptovateľné. A ja som veľmi integrovaný človek.

Aké máte ciele s už existujúcimi titulmi vydavateľstva?

Hospodárskym novinám sa veľmi dobre darí, momentálne sa udiali zmeny v rámci onlinu aj redizajnu printového vydania. Je to titul, ktorý má svoju budúcnosť či v papierovej alebo online podobe. Hovorím to z hlbokého presvedčenia, lebo vidíme, že sa predaj aj papierových HN-iek zvyšuje. Samozrejme, nie je to denník určený pre široké masy, ale pre špecifickú skupinu ľudí, ktorá sa zaujíma o ekonomiku, financie a veci s tým spojené. Darí sa im veľmi dobre a aj ostatné produkty sú v poriadku. Tam, kde sa prípadne problémy objavujú, sme tu na to, aby sme ich vyriešili.

Čo zamýšľate s mesačníkom Evita?

Evite sa darí výborne. Je to segment, kde sú úspešné viaceré tituly a ak nikto neveril, že ešte je možné do tohto segmentu vstúpiť s novým produktom a byť úspešný, zjavne sa ukázalo, že pochybnosti neboli na mieste. Evita je veľmi úspešná a bojuje o druhé miesto v segmente, čo je perfektné. Šliape to ako hodinky.

Tretia dôležitá časť vydavateľstva sú odborné tituly. Vidíte tam možno ďalší priestor na rast? Ako vnímate túto časť Mafry?

Určite je ešte priestor prinášať nové veci v rámci veľmi špecializovaných segmentov. Niektorým z produktov sa darí viac, niektorým trošku menej, takže tam, kde sa darí trochu menej, sa hľadajú dôvody. Dúfam, že sa nám spoločne so šéfredaktormi a tvorivými ľuďmi, ktorí tu sú, podarí nájsť ďalšie cesty, ako veci vylepšiť. A áno, sú otvorené aj nové projekty, ktoré by prípadne vznikli.

Ktorá z týchto zložiek Mafry je pre vás osobne najzaujímavejšia?

Hospodárske noviny, budete sa čudovať. Ja som ich čítala dávno predtým, ako som sem prišla. Mám vzťah k obchodu, biznisu. Napokon k tomu istým spôsobom musí mať vzťah každý zodpovedný šéfredaktor – musia ho zaujímať aj peniaze, lebo nikto zo šéfredaktorov nechce vydávať produkty, ktoré si sám bude strkať do zásuvky. Každý jeden musí mať aj ekonomické rozmýšľanie. Hospodárske noviny si s chuťou prečítam.

Kde ešte vidíte priestor na rast slovenskej Mafry?

Mafra bude vydávať [edíciu kníh pre ženy] Evitovky – na to som zvedavá a určite to je dobrý projekt. Nie som asi bežná čitateľka, nekupovala som si ani jeden zo ženských časopisov. Ale chápem, čím oslovujú čitateľky. Keby sme boli v Spojených štátoch, každá úspešná autorka kníh pre ženy na oddych je uctievaná minimálne preto, že zarobí veľa peňazí, je úspešná. Nevzdychá, pracuje a našla si svoju cieľovú skupinu. Intelektuálne ohŕňanie nosom nie je namieste. Nevidím veľký rozdiel medzi tým, že sa muži posadia pred televízor a pozerajú štyri hodiny futbal. Aký je v tom intelektuálny výkon? Je to jednoducho spôsob oddychu. Nie je teda dôvod na tento druh odstupu. Napísať dobrú knihu tohto typu, aby sa aj dobre predávala, nie je až také jednoduché.

Čiže na toto sa tešíte, to bude z biznisového hľadiska asi zaujímavá záležitosť… A čo možno ešte klasický printový trh?

Ak dovolíte, ja by som si odvážila tešiť sa na dva nové projekty Téma a Čarovné Slovensko. Tie vyjdú koncom októbra a v novembri, takže ešte v januári bude dostatok priestoru na tešenie. Je s tým hromada práce a optimizmu, že to všetko vyjde a budeme spokojní. To mi v tejto chvíli na tešenie úplne stačí (smiech).

Poznámka: Autor v minulosti pracoval pre Mafru Slovakia.