Nový šéf RTVS plánuje vylepšit pozici ve zpravodajství i na webu

Ľuboš Machaj, zdroj: repro RTVS

Slovenský telerozhlas dostal nového šéfa. Poslanci parlamentu zvolili za generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja, ktorý sa v auguste ujal funkcie a nahradil Jaroslava Rezníka.

Ako povedal Machaj na verejnom vypočutí ešte pred voľbou, chcel by sa venovať okrem iného spravodajstvu a jeho nízkej sledovanosti v televízii. Problémom je preňho tiež stav onlinu RTVS či odliv poslucháčov verejnoprávneho rozhlasu. Plánuje dôkladnejšie využívať archív a v televízii dať väčší priestor pôvodnej hranej tvorbe. Prinášame výber najdôležitejších bodov z Machajovho projektu riadenia a rozvoja RTVS “100 a 70. Informovať, vzdelávať, zabávať”.

Prepájať rozhlas a televíziu

Machaj vo svojom projekte hovorí o potrebe prepájať rozhlas a televíziu v rámci RTVS, ale aj s poslucháčmi.

Kritizuje tiež dlhodobú podfinancovanosť RTVS. “Dôvody sú zrejmé – koncesionárske poplatky,” uvádza. Tie sú podľa neho na vykrytie potrieb RTVS “jednoznačne nedostatočné”.

V projekte avizuje potrebu vykonať audit odmeňovania zamestnancov – pozrieť sa napríklad na odmeňovanie žien či na to, ako sú platení ľudia na rovnakých pozíciách. Zanalyzuje si tiež zvýhodňovanie externého prostredia.

Fake news v spravodajstve

Na verejnom vypočutí a predstavení svojho projektu Machaj venoval značnú časť spravodajstvu. “Verejnoprávne vysielanie by pre divákov malo byť garanciou objektivity,” tvrdí. Do spravodajských programov sa podľa neho nedávno dostávali neoverené informácie a jednostranné a neobjektívne názory. “V dnešnej dobe, ktorá je charakteristická výrazným prienikom hoaxov a takzvaných fake news, by práve verejnoprávne médium malo garantovať, že podobné informácie sa vo vysielaní neobjavia.”

Ako problém vidí nízku sledovanosť televízneho spravodajstva. “Pokles sledovanosti spravodajstva dosiahol v poslednom období kritickú hranicu, a mnohí si oprávnene položia otázku, či má zmysel spravodajstvo len pre 250 tisíc divákov,” tvrdí Machaj. Spravodajstvo podľa neho dlhodobo patrí k problémových oblastiam televízneho vysielania. Zmeniť by sa mala úloha moderátora smerom od prostého čítania textu k aktívnejšiemu prístupu a rozhľadenosti v témach. Iná má byť aj vnútorná dramaturgia relácie. “Pri spravodajstve sa percipienti nesmú ani na minútu nudiť. Treba sa preto odpútať od tradičného modelu najskôr domáce, potom zahraničné a na záver regionálne udalosti.” Ambíciou je dosiahnuť pozíciu informačného lídra a byť prvou voľbou pre diváka.

Informovanie o začiatku vojny na Ukrajine označil Machaj za “katastrofálne nezvládnuté”. Následné spustenie spravodajskej stanice :24 podľa neho nebolo dobre pripravené. “Nedá sa za týždeň rozhodnúť o spustení takejto programovej služby, na to treba minimálne rok,” povedal. To isté podľa neho do istej miery platí o športovej stanici, ktorá prišla “trochu neskoro”, keď RTVS stratila niektoré športové práva. Obe stanice však ponechá. “Počiatočné úvahy o iba dočasnom vysielaní :24 dnes už nedávajú zmysel. Spravodajská verejnoprávna televízia tu zostane. Už sa nevypne, lebo je potrebná a dôležitá. Mimochodom, som presvedčený, že spravodajský kanál tu mal byť už dávno.”

Nadčasový televízny obsah

V televízii chce Machaj “vytvárať obsah, ktorý sa pre nasledujúce generácie stane záznamom dnešných dní” – nejsť cestou bulvarizácie a komercializácie, ale poskytnúť divákom “hodnotový program, ktorý nikde inde nemôžu objaviť”. Za poslednú vyše dekádu sa v archívoch malo objaviť “oveľa menej kvalitných diel”.

Vo svojom projekte kritizoval množstvo zábavných programov v prime-time Jednotky na úkor pôvodnej tvorby a ďalších verejnoprávnych formátov. "Je tiež na zamyslenie, že sa stali takmer jedinou ‘verejnoprávnou zbraňou’ v súťaži o televízneho diváka.” Na obrazovkách RTVS by chcel Machaj vidieť viac domácej hranej tvorby: “Po hlavnom spravodajstve navrhujem vo väčšej miere zaraďovať domácu produkciu. Nevyhnutne treba nájsť ekonomické aj tvorivé možnosti na vznik seriálovej tvorby, ktorá nemôže byť iba občasnou, ale pravidelnou súčasťou programu,” uvádza vo svojom projekte. Za najprirodzenejšieho partnera na koprodukcie považuje Českú televíziu. 

Na Jednotke by nový šéf RTVS prehodnotil game show blok o 18. hodine, ktorý cez pracovné dni vytvára nábeh spravodajstvu. V ňom dnes ide momentálne súťaž Duel a po nej 5 proti 5. “Duel je výsledkom práce domácich dramaturgov – predovšetkým Jaroslava Čorbu. Dlhodobo sa teší veľkej diváckej obľube a často je najsledovanejšou nespravodajskou reláciou v ponuke RTVS. 5 proti 5 je podstatne finančne náročnejší licencovaný formát, ktorý pomaly ale isto stráca svojich divákov. [...] Nábehovú krivku pred Správami o 19:00 je nutné posilniť novou reláciou, ktorá by nahradila postupne vyprázdňujúci sa formát 5 proti 5.” Ako možnosť vidí program zameraný prioritne na pozitívne a atraktívne udalosti. Podľa Machaja by sa mal “čo najskôr pripravovať aj formát denného seriálu”.

Novú dramaturgiu by podľa neho potrebovalo ranné vysielanie správ.

Na Jednotku má patriť “aj to najlepšie, čo u nás vznikne v dokumentárnej tvorbe”. Machaj si myslí, že Jednotke chýba aj podpora slovenskej hudby cez hudobný program určený pre väčšinového diváka, cestovateľský magazín, dokumentárny seriál a viac premiérového akvizičného obsahu.

Podľa Machaja by bolo tiež dobré zvážiť plusy a mínusy pre skorší začiatok večerného primetimového programu Jednotky z terajších 20:30.

Dvojka musí podľa Machaja pracovať na potenciálnom raste sledovanosti. Musí jasnejšie zadefinovať svoju pozíciu, no zachovať si priestor pre divácky náročnejšie programy.

V televízii chce Machaj dôkladnejšie využívať archív. So samostatnou “archívnou” stanicou Trojka však vo svojom projekte nepočíta. Priestor pre archív sa môže vytvoriť na Dvojke a ušetrené financie presmerovať do spravodajstva. “Ponuka sa rozšírila o tri nové programové služby, ale neodrazilo sa to príliš na sledovanosti,” uviedol celkovo na margo televíznej kanálovej stratégie RTVS.

Klesajúci rozhlas

“Pokračuje odliv poslucháčov, rozhlas za 10 rokov stratil 10% z podielu na trhu,” vyjadril sa Machaj počas verejného vypočutia na margo rozhlasovej časti. Problémovou má byť okrem iného strata takmer 35 % poslucháčov vo veku 45 – 54 rokov na hlavnej stanici Rádio Slovensko. Rozhlas sa podľa neho programovo nerozvíja. “Preformátovanie rozhlasových programových služieb prebehlo pred 14 rokmi. Ono funguje doteraz, ale bude treba urobiť jasnejšie nastavenie jednotlivých vysielacích priestorov,” uviedol.

V Rádiu Slovensko by chcel nový šéf RTVS posilniť informačný priestor namiesto kladenia dôrazu na hudbu a vyčistiť vysielací formát tejto stanice. Rádio Slovensko má byť „v každej chvíli aktuálne“.  “Najdôležitejšia rozhlasová programová služba RTVS môže každých 10 minút sprostredkovať poslucháčom niečo nové z domova, zo zahraničia, z regiónov, z kultúry, zo športu či zo sveta zábavy,” uvádza projekt. V hudobnom profile majú pribudnúť najmä hity zo 70.-90. rokov.

Machaj by rád do roku 2026 spustil aj ďalšiu, spravodajsko-publicistickú stanicu s pracovným názvom Rádio 24. “Jeho náplňou budú predovšetkým spravodajské vstupy každých 30 minút a rozsiahlejšie, analytickejšie diskusie.” Spočiatku by vysielalo v online a digitálne a neskôr by sa hľadali možnosti v terestriáli. V pokrytí územia digitálnym rozhlasovým vysielaním, mimochodom, podľa Machaja dnes RTVS zaostáva.

Rádio Regina by malo podporiť “cesty redaktorov za svojimi poslucháčmi regionálnymi mobilnými vysielacími pracoviskami”.

Ďalšie plány s rozhlasom zahŕňajú výraznejšiu produkciu koncertov či vytvorenie špeciálnej redakcie, ktorá by k 100. výročiu rozhlasu systematicky pracovala s archívom.

Online projekt na štýl iVysílání

“Online je najväčší problém,” tvrdil Machaj na verejnom vypočutí a dodal: “Keď si pozrieme návštevnosť portálov, RTVS je takmer konkurencieneschopná.” Online musí podľa neho získať väčší význam, ale hlavne jasnú pozíciu.

Machajov projekt počíta so samostatným webom podobným tomu, čo je iVysílání pre Českú televíziu alebo Voyo pre Markízu a Novu.

Digitálne plány nového šéfa RTVS počítajú aj s väčším využitím HbbTV. “RTVS s touto službou v súčasnosti pracuje veľmi málo nielen v samotnom vysielaní, ale hlavne v komunikácii a marketingu. [...] HbbTV musí dostať vyššiu prioritu napriek súčasnému malému technickému dosahu tejto služby, ktoré sa ale bude v ďalších rokoch nevyhnutne rozširovať.”

V tíme Kittler, Ťapáková, Hlucháňová, Štofaník, Černák

Po nástupe na post generálneho riaditeľa RTVS Ľuboš Machaj ohlásil kľúčové mená vo svojom topmanažmente. Programovým riaditeľom televíznej časti sa stal Vincent Štofaník, ktorý bol posledné dva roky intendantom Jednotky a v minulosti riadil aj rozhlasovú časť RTVS. Intendantom Jednotky teraz po Štofaníkovom povýšení bude Vladimír Burianek.

Novým programovým riaditeľom rozhlasovej časti je Ľuboš Černák, niekdajší manažér v Slovenskom rozhlase či šéf komunikácie RTVS.

Za riaditeľku sekcie spravodajstva a publicistiky Machaj vymenoval Máriu Hlucháňovú. Tá v minulosti šéfovala Rádiožurnálu, no riadila i komunikáciu politického hnutia KDH a kampaň jeho prezidentského kandidáta.

Do Machajovho manažérskeho tímu prišla aj Miriam Kittler ako nová šéfka spoločnosti Media RTVS, predávajúcej reklamu vo verejnoprávnej televízii a rozhlase. Kittler v minulosti riadila obchod v Twiste, Slovenskom rozhlase či v komerčnej dvojke Fun Rádio. Naposledy sa venovala vlastným media representative firmám.

Do RTVS čerstvo nastúpila tiež bývalá šéfka marketingu a neskôr generálna riaditeľka Markízy Zuzana Ťapáková. V telerozhlase bude riadiť sekciu marketingu.

Celý projekt riadenia a rozvoja RTVS 2022-2027 si môžete stiahnuť tu (pdf).

Pozn.: Autor pracuje v skupine Markíza